
Áno, v Chorvátsku sú davy. A vďaka Bohu, že sú.
28 októbra, 2025Hum, najmenšie mesto na svete, leží na návrší uprostred istrijského krasu a má podľa sčítania z roku 2021 len asi päťdesiat obyvateľov (1). Hoci sa rozprestiera na ploche iba niekoľkých tisíc štvorcových metrov, tento stredoveký klenot má všetky prvky skutočného mesta – od mestských brán a obranných hradieb až po vlastné voľby starostu. Napriek malej veľkosti Hum skrýva bohatú históriu, kultúrne dedičstvo a jedno nečakané tajomstvo: humská biska, tradičná pálenka z imela a liečivých bylín.
Mnohých návštevníkov prekvapí, že takáto malá osada má oficiálny štatút mesta. Hum bol totiž historicky založený ako pevnosť a stáročia si zachoval svoju štruktúru v rámci ranostredovekých hradieb(1). Hlaholské dedičstvo, unikátne fresky a voľba starostu na „leto dan“ každý rok potvrdzujú, že kultúrna hodnota často prevyšuje samotnú veľkosť. Nižšie sa dočítate, prečo Hum získal titul Najmenšie mesto v Európe a prečo by mal byť súčasťou vašej cesty po Istrii.
Prečo sa Hum nazýva najmenším mestom na svete
Aký veľký je Hum?

Fyzicky zaberá Hum mimoriadne malý priestor. Hradby obkolesujú oblasť približne 100 metrov dlhú a 35 metrov širokú(2), čo predstavuje menej než 3,5 tisíca štvorcových metrov v rámci hradieb. Západnú časť mesta tvoria zachované obranné hradby, kým na ostatných stranách sú domy doslova zapustené do bastiónov(1). V tomto kamennom prostredí sa nachádzajú iba dva dláždené priechody, asi dvadsiatka domov, mestská lodžia a veža z roku 1552 (1).
Táto prísne vymedzená hranica sa stráži už viac než deväť storočí – od 11. storočia nevyrástla mimo hradieb nijaká nová stavba(2). Preto mnohí považujú Hum za mestský časostroj, ktorý vám v pár krokoch umožní nazrieť do viacvrstvovej minulosti Istrie.
Čo z neho robí mesto, a nie dedinu?
Vo väčšine krajín sa mestá definujú veľkosťou a počtom obyvateľov, no v stredovekej Istrii sa štatút mesta udeľoval podľa práv a infraštruktúry(3). Hum mal svoje mestské hradby, brány, vežu, farský kostol a lodžiu, a preto získal štatút mesta napriek malému počtu obyvateľov(2). Túto tradíciu administratívnej samostatnosti si zachováva dodnes: každý rok v júni sa muži z farnosti zhromaždia v mestskej lodžii a volia starostu „na leto dan“ tak, že zárezy hlasov vyrezávajú do drevenej palice zvanej raboš(5). Tento obyčaj, obnovený v roku 1977, sa považuje za jednu z najstarších demokratických tradícií v Európe a potvrdzuje, že Hum nie je dedina, ale mesto so svojimi inštitúciami.
Obyvateľstvo a porovnanie rozlohy
Sčítanie obyvateľov z roku 2021 eviduje 52 obyvateľov(1), čo predstavuje výrazný nárast oproti 17 obyvateľom v roku 2001 a 30 v roku 2011(4). Demografická štruktúra je vyvážená: 13 obyvateľov mladších ako 15 rokov, 24 v produktívnom veku a 15 starších ako 65(4). Hustota osídlenia je približne 4 osoby na kilometer štvorcový – dramaticky menej než niekoľko tisíc obyvateľov na km² vo väčších mestách, ako je Záhreb(3). Takéto čísla robia z Humu takmer neuveriteľné miesto, no zároveň zdôrazňujú jeho príťažlivosť ako pokojnej a autentickej destinácie.
Prechádzka dejinami Humu
Prvá zmienka v roku 1102
Hum sa prvýkrát spomína v roku 1102 v darovacej listine markgrófa Ulricha II., kde je uvedený ako „Hulm“(1). Názov sa pravdepodobne vyvinul z talianskeho slova colmo (vrchol) a v priebehu storočí sa zmenil na dnešnú podobu. Táto raná zmienka robí z Humu jedno z najstarších nepretržite obývaných miest v regióne.
Stredoveké pevnosti a architektúra
Osada sa rozvinula okolo hradu z 11. storočia(1). V 11. a 12. storočí sa vybudovali masívne obranné hradby, ktoré sa zachovali až dodnes(1). Špecifikom Humu je, že domy sú z troch strán začlenené do hradieb – praktické riešenie, ktoré chránilo obyvateľov a šetrilo priestor(2). Na západnej strane stoja hradby samostatne a celý komplex je usporiadaný pozdlž dvoch paralelných ulíc(1). Nad mestom sa dvíha 22-metrová veža, postavená v roku 1552(1), pričom mestské brány získali dnešný vzhľad v roku 1562(2).

V najvyššej časti mesta, kde sa kedysi nachádzal hrad, dnes stojí farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1802(1). Kostol má klasicistické priečelie a je bohato zdobený striebornými a pozlátenými liturgickými predmetmi(2). Na cintoríne za hradbami sa nachádza románska kaplnka sv. Hieronyma (12. st.) s jedinečnými freskami v byzantskom štýle(1).
Úlohy Franskej ríše a Benátok
Vďaka strategickej polohe Hum v priebehu stáročí menil svojich pánov. Po Franskej ríši ho prevzali miestni chorvátski šľachtici a potom akvilejskí patriarchovia(1). V roku 1412 Benátky dobyli Hum a držali ho pod svojou správou takmer štyri storočia(1). V benátskom období mesto získalo dekoratívne prvky typické pre benátsku architektúru. Po páde Benátskej republiky v roku 1797 Hum prešiel pod rakúsku vládu a následne sa stal súčasťou modernej Chorvátska.
Kultúrne poklady skryté v Hume
Aleja hlaholistov a jej pamiatky
Jednou z najväčších kultúrnych atrakcií je Aleja hlaholistov – sedem kilometrov dlhá cesta spájajúca Roč a Hum. Akademik Josip Bratulić navrhol toto „múzeum pod holým nebom“ a sochár Želimir Janeš realizoval 11 monumentálnych pamätníkov v rokoch 1977 až 1985(2). Každý pamätník oslavuje hlaholiku, najstaršie slovanské písmo, a zobrazuje významné osobnosti a udalosti z chorvátskych dejín: Stĺp čakavského snemu, Stôl Cyrila a Metoda, Vyhliadku Gregora Ninivského a Bránu Humu ako záverečný bod(3). Prechod touto alejou ponúka jedinečnú kombináciu histórie, umenia a prírody.
Fresky sv. Hieronyma
Na cintoríne mimo hradieb sa nachádza románsky kostol sv. Hieronyma z 12. storočia(1). V jeho interiéri sa zachovali vzácne fresky s motívmi Poslednej večere, sňatia z kríža a uloženia Krista do hrobu(2). Na stenách je vyrytých aj asi 40 hlaholských grafitov, medzi nimi aj známy humský grafit(1), čo potvrdzuje význam mesta ako centra ranno-chorvátskej gramotnosti.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
Barokový farský kostol z roku 1802(1) s piatimi mramorovými oltármi ukrýva cenné liturgické predmety a obraz talianskeho maliara Baldessara d’Annu z roku 1600(2). Kostol predstavuje spojenie neskorogotických, renesančných a barokových prvkov, čo z neho robí osobitý pamätník sakrálnej architektúry.
Mestská lodžia a každoročná voľba starostu
Hum je známy osobitnou demokratickou tradíciou. Každý rok na Deň Humu, druhú sobotu v júni, sa obyvatelia stretávajú pred mestskou lodžiou, aby zvolili nového starostu(5). Hlasuje sa tak, že každý volič vyryje svoj hlas do drevenej palice (raboš) a súčet zárezov určí víťaza(5). Tento zvyk, zdokumentovaný v archívoch a obnovený v roku 1977, je symbolom autonómie a solidarity v komunite.
Lapidárium a hlaholské nápisy
Hum bol jedným z hlavných centier hlaholskej písomnosti až do začiatku 19. storočia. Lapidárium v centre mesta prezentuje tri kamenné nápisy v hlaholike(2). Okrem nich existuje ešte osem známych hlaholských nápisov na papieri, zvonoch a kamenných doskách(1). Tieto pamiatky svedčia o vysokom stupni kultúry a gramotnosti, ktorý si toto malé mesto udržiavalo počas storočí.

Tajomstvo humskej bisky
Čo je biska a ako sa pripravuje?
Biska je tradičná istrijská pálenka , ktorá sa pripravuje z domácej komovice, bielej imely a štyroch druhov liečivých bylín (2). Miešaním surovín a niekoľkomesačným macerovaním vzniká jantárový nápoj bohatnej chuti. V Hume sa recept uchováva po generácie a odovzdáva ústnym podaním.
Keltský pôvod receptu
Podľa tradície je recept na bisku starý približne 2 000 rokov a pochádza od keltských druidov(2). Kelti považovali bielu imelinu za posvätnú rastlinu a používali ju v rituáloch na prípravu nápojov, ktoré dodávajú silu, odvahu a zdravie(2). Táto hlboká historická niť spája humské destiláty so starovekými vierami a dodáva im osobitné čaro.
Liečivé účinky a kultúrny význam
Biska sa okrem aperitívu používa aj ako prírodný prostriedok proti ateroskleróze a na reguláciu krvného tlaku(2). V roku 2005 bol Hum vyhlásený za „Mesto bisky“(2), čo potvrdzuje význam tejto pálenky pre lokálnu identitu. Pôvodný recept zachoval farár Josip Vidal, známy bylinkár, a biska sa tak stala symbolom tradície a spolupatričnosti.
Kde ochutnať autentickú bisku
Autentickú humskú bisku môžete ochutnať v reštaurácii Humska konoba, kde si návštevníci môžu naliať pálenku priamo z drevených sudov(2). Každý október sa v Hume koná Prehliadka istrijských páleniek, festival pálenky, na ktorom sa predstavujú destiláty z celej Istrie. Návštevníci môžu ochutnať bisku, medovicu, rudu, ľubovník a mnohé ďalšie aromatizované pálenky(2) a užiť si veselú zábavu na námestí(6).
Záver
Hum napriek skromným rozmerom ponúka mimoriadne bohatý zážitok. Najmenšie mesto na svete nie je len turistickou kuriozitou, ale živým svedectvom chorvátskej histórie a tradícií. Stredoveké hradby, hlaholské nápisy, voľby starostu a legenda o biske vytvárajú atmosféru, ktorá očarí každého návštevníka. Milovníci histórie ocenia dobre zachovanú architektúru a pamiatky, gurmáni zas môžu objavovať chute Istrie vďaka biske, maneštre a fužom.
Ak chcete zažiť autentickú Istriu a prejsť sa uličkami, v ktorých sa čas akoby zastavil, Hum je ideálna destinácia. Nájdite si čas na návštevu Aleje hlaholistov, ochutnávku humskej bisky a účasť na jedinečných tradíciách. Nájdite si ubytovanie v Hume alebo okolí a ponorte sa do najtichšieho príbehu, aký môže Chorvátsko vyrozprávať. Tento skrytý klenot dokazuje, že veľkosť nie je rozhodujúca pre veľkosť zážitku.
```Referencie
1. Istrapedia – Hum
2. Expat In Croatia – Hum, Chorvátsko: najmenšie mesto na svete
3. Eurotours Villas – Je pravda, že Hum, Istria, je najmenšie mesto na svete?
4. Wikipedia – Hum, okres Istria
5. Kulturistra – Deň Humu – Voľba starostu „na leto dan“
6. Taste of Croatia – Hum: Festival domácej pálenky


